Stránka sa načítava...
05 feb

Novela Obchodného zákonníka

„Novela Obchodného zákonníka“ Dňa 01.01.2018 nadobudol účinnosť zákon č. 264/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, v znení neskorších predpisov(ďalej len „Novela“). Touto Novelou sa významným spôsobom novelizoval predovšetkým obchodný zákonník ako aj ďalšie právne predpisy.

Obchodné tajomstvo

Za účelom transpozície smernice EÚ o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií, Novela zaviedla v súvislosti s obchodným tajomstvom tri nové pojmy:

  1. majiteľ obchodného tajomstva – fyzická alebo právnická osoba, ktorá oprávnene nakladá s obchodným tajomstvom;
  2. rušiteľ obchodného tajomstva – fyzická alebo právnická osoba, ktorá porušuje alebo ohrozuje obchodné tajomstvo; a
  3. tovar porušujúci právo k obchodnému tajomstvu – tovar, ktorého návrh, vlastnosti, fungovanie, výrobný proces alebo uvedenie na trh má podstatné výhody z obchodného tajomstva, ktoré bolo porušené.

Novela spresnila vymedzenie porušenia obchodného tajomstva, za ktoré sa považuje konanie rušiteľa obchodného tajomstva spočívajúce v (i) neoprávnenom získaní, (ii) neoprávnenom využití alebo (iii) neoprávnenom sprístupnení obchodného tajomstva. Zároveň boli presne špecifikované prípady, kedy dochádza k týmto porušeniam obchodného tajomstva a tiež výnimky z porušenia obchodného tajomstva.
Ako pozitívnu zmenu hodnotíme zavedenie nových osobitných prostriedkov ochrany obchodného tajomstva, ktoré sa uplatnia v určitých prípadoch namiesto doposiaľ aplikovateľných prostriedkov ochrany proti nekalej súťaži. Ide o neodkladné alebo nápravné opatrenia spočívajúce napríklad v:

  1. zákaze výroby tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu;
  2. zákaze využívania alebo sprístupňovania obchodného tajomstva;
  3. zákaze dovozu, vývozu alebo skladovania tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu;
  4. zničení alebo odovzdaní všetkých dokumentov a predmetov obsahujúcich alebo tvoriacich obchodné tajomstvo;
  5. zákaze ponúkania alebo uvádzania na trh tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu; alebo
  6. poskytnutí peňažnej náhrady.

Ďalším pozitívom, ktoré zavádza Novela je oprávnenie súdu, na návrh majiteľa obchodného tajomstva, uložiť rušiteľovi obchodného tajomstva povinnosť zverejniť rozhodnutie vo veci samej alebo jeho časť na jeho náklady, a to aj v prevádzkarni či organizačnej zložke rušiteľa obchodného tajomstva.

Pokiaľ ide o náhradu škody spôsobenej porušením obchodného tajomstva, Novela zavádza oprávnenie požadovať náhradu škody vo výške zodpovedajúcej minimálnej výške odmeny alebo poplatkov, ktoré by musel rušiteľ obchodného tajomstva zaplatiť, ak by požiadal o oprávnenie využívať obchodné tajomstvo. Rovnako sa zavádza osobitná premlčacia doba pre premlčanie nárokov z porušenia alebo ohrozenia obchodného tajomstva, a to šesť rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť.

 

Zmeny týkajúce sa štatutárnych orgánov

Povinnosti bývalého člena štatutárneho orgánu

V prípadoch zániku funkcie jediného člena štatutárneho orgánu, Novela zavádza orgánov povinnosť bývalému jedinému členovi štatutárneho orgánu spoločnosti, podať návrh na zrušenie obchodnej spoločnosti do 30 dní odo dňa uplynutia lehoty na zápis nového jediného člena štatutárneho orgánu dotknutej spoločnosti do obchodného registra.

Bývalý štatutárny orgán alebo bývalý člen štatutárneho orgánu je aj po zániku funkcie za obdobie, v ktorom pôsobil ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, povinný poskytovať primeranú súčinnosť vyžiadanú súdom, správcom dane, Sociálnou poisťovňou, správcom alebo súdnym exekútorom, a to v rozsahu, v akom možno predpokladať, že môže prispieť k bližšiemu objasneniu otázok, ktorých sa požadovaná súčinnosť týka.

Osobitný dôvod zániku funkcie člena štatutárneho orgánu zo zákona

K zániku funkcie štatutárneho orgánu dôjde okrem doposiaľ existujúcich dôvodov aj v prípade, ak podľa živnostenského zákona člen štatutárneho orgánu prestal spĺňať podmienky na výkon svojej funkcie. Funkcia zaniká automaticky dňom, keď tieto podmienky prestal spĺňať.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu

Do zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení Novely bola zavedená zodpovednosť osoby povinnej podať návrh na vyhlásenie konkurzu za náhradu škody spôsobenú porušením povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas. Člen štatutárneho orgánu, ktorý si túto povinnosť nesplní, bude povinný (i) zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 12.500,- EUR a zároveň (ii) nahradiť veriteľovi spôsobenú škodu.

Rozhodnutie súdu, ktorým sa členovi štatutárneho orgánu uložilo nahradiť škodu, bude po účinnosti Novely zároveň považované za rozhodnutie o diskvalifikácii a člen štatutárneho orgánu nebude môcť vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu alebo člena dozorného orgánu v iných spoločnostiach po určitú dobu.

Právo veriteľa na náhradu škody sa premlčí najskôr v lehote jedného roka, ktorá začína plynúť zrušením alebo zastavením konkurzu pre nedostatok majetku dlžníka, skončením exekúcie alebo obdobného vykonávacieho konania, vedeného voči dlžníkovi pre nedostatok majetku.

Novelou sa zavádzajú aj nasledujúce liberačné dôvody vo vzťahu k zodpovednosti štatutárneho orgánu za škodu spôsobenú nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu: ak osoba bola ustanovená ako člen štatutárneho orgánu počas úpadku za účelom jeho prekonania a návrh na vyhlásenie konkurzu podala bez zbytočného odkladu po tom, ako pri konaní s odbornou starostlivosťou zistila, že prijaté opatrenia nebudú viesť k jeho prekonaniu alebo ak poverila správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku a podala návrh na povolenie reštrukturalizácie, na základe ktorého súd povolil reštrukturalizáciu.

Marenie konkurzného a vyrovnávacieho konania

Dôležitou zmenou je aj skutočnosť, že nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu včas (t.j. do 30 dní od momentu kedy sa spoločnosť dostane do úpadku) sa štatutárny orgán dopustí trestného činu marenia konkurzného alebo vyrovnávacieho konania. Základná horná sadzba trestu odňatia slobody je 5 rokov. Preto je dôležité, aby si štatutári zodpovedne a s náležitou starostlivosťou posúdili ekonomický a hospodársky stav spoločnosti a riadne a včas podali návrh na vyhlásenie konkurzu v zákonom stanovených prípadoch.

Rozhodnutie o diskvalifikácii

Po účinnosti Novely môže o vylúčení fyzickej osoby z funkcie štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu rozhodnúť okrem súdu aj iný orgán štátnej správy.

Povinnosť osvedčenia podpisu člena štatutárneho orgánu pri zápise do obchodného registra

Pri zápise alebo zmene členov štatutárnych orgánov do obchodného registra Novela zavádza povinnosť podpísať podpisové vzory dotknutých členov štatutárneho orgánu v prítomnosti notára alebo ním povereného zamestnanca alebo zamestnanca obce (t.j. v súčasnosti už nie  je možné uznať podpis za vlastný pred notárom). Nesplnením tejto povinnosti hrozí sankcia vo forme pokuty do výšky 3.310,- EUR.

Zodpovednosť osoby, ktorá fakticky vykonáva pôsobnosť štatutára

V zmysle Novely platí, že povinnosti štatutárneho orgánu má aj osoba, ktorá fakticky vykonáva pôsobnosť štatutárneho orgánu bez toho, aby bola do takejto funkcie vymenovaná alebo ustanovená. Takáto osoba je povinná najmä konať s odbornou starostlivosťou a  súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Pri porušení týchto povinností má rovnakú zodpovednosť ako samotný člen štatutárneho orgánu.

Zodpovednosť ovládajúcej osoby za úpadok ovládanej spoločnosti

Novela zaviedla do Obchodného zákonníka zodpovednosť ovládajúcej osoby veriteľom ovládanej spoločnosti za škodu spôsobenú úpadkom ovládanej spoločnosti, ak svojím konaním ovládajúca osoba podstatne prispela k úpadku ovládanej spoločnosti. 

Tejto zodpovednosti sa však ovládajúca osoba zbaví, ak preukáže, že postupovala informovane a v dobrej viere, že koná v prospech ovládanej spoločnosti. Zodpovednosť ovládajúcej osoby sa bude materializovať až po ukončení konkurzného konania ovládanej spoločnosti, skončení exekúcie alebo iného obdobného konania pre nedostatok majetku. Výška spôsobenej škody sa bude rovnať výške pohľadávky veriteľa, ktorá nebola uspokojená v rámci predmetného konania, ak nebola preukázaná iná výška škody.

Nárok veriteľa voči ovládajúcej osobe sa premlčí najskôr v lehote jedného roka, ktorá začína plynúť zrušením alebo zastavením konkurzu pre nedostatok majetku dlžníka, ukončenia exekúcie alebo obdobného vykonávacieho konania vedeného voči dlžníkovi pre nedostatok majetku.

Zmeny lehôt týkajúce sa účtovných závierok

Novelou sa zavádzajú nové lehoty na zostavenie, predloženie na schválenie, schválenie a zverejnenie účtovných závierok, a to nasledovne:

  1. Zostavenie účtovnej závierky – do 6 mesiacov od dátumu, ku ktorému sa zostavuje;
  2. Predloženie účtovnej závierky na schválenie – vypúšťa sa explicitné stanovenie lehoty na predloženie účtovnej závierky na jej schválenie; Novela však stanovuje, že účtovná závierka musí byť predložená tak, aby bola schválená do 12 mesiacov od dátumu,  ku ktorému sa zostavuje;
  3. Schválenie účtovnej závierky – do 12 mesiacov od dátumu, ku ktorému sa zostavuje;
  4. Uloženie do zbierky listín – do 9 mesiacov od zostavenia.

Kapitálový fond spoločnosti

Novela zaviedla pojem kapitálový fond spoločnosti, ktorý sa v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti tvorí z príspevkov spoločníkov resp. akcionárov.

V prípade akciovej spoločnosti, predpokladom pre vytvorenie tohto fondu je úprava jeho vytvorenia v zakladateľskej zmluve alebo v stanovách. Pri spoločnosti s ručením obmedzeným musia byť predmetné kapitálové fondy upravené aspoň v zakladateľskej listine alebo spoločenskej zmluve spoločnosti. Ak ide o vytvorenie kapitálového fondu z príspevkov akcionárov pri vzniku spoločnosti, musia ho schváliť zakladatelia. Ak ide o vytvorenie kapitálového fondu z príspevkov za trvania spoločnosti, podlieha schváleniu valným zhromaždením. Príspevkom do kapitálového fondu môže byť to, čo môže byť predmetom vkladu do základného imania. V prípade nepeňažných vkladov je potrebné uplatniť pravidlá pre stanovenie hodnoty príspevkov tak ako pri vkladoch do základného imania, preto musí byť v takomto prípade vyhotovený znalecký posudok. Na splatenie príspevku do kapitálového fondu sa primerane použijú ustanovenia o vkladoch.

Splatený kapitálový fond z príspevkov akcionárov možno použiť len na (i) prerozdelenie medzi spoločníkov alebo akcionárov alebo na (ii) zvýšenie základného imania spoločnosti. Prerozdelenie splatených príspevkov medzi spoločníkov resp. akcionárov  spoločnosti je podmienené splnením oznamovacej povinnosti a neexistenciou krízy spoločnosti, do ktorej by sa mohla dostať v dôsledku rozdelenia príspevkov medzi spoločníkov spoločnosti. Zároveň sa pri vyplácaní príspevkov z kapitálových fondov uplatnia rovnaké zásady ako pri vyplácaní podielov zo zisku spoločnosti.

Prerozdelenie splatených príspevkov medzi spoločníkov resp. akcionárov spoločnosti je podmienené splnením oznamovacej povinnosti a neexistenciou krízy spoločnosti, do ktorej by sa mohla dostať v dôsledku rozdelenia príspevkov medzi spoločníkov  spoločnosti. Zároveň sa pri vyplácaní príspevkov z kapitálových fondov uplatnia rovnaké zásady ako pri vyplácaní podielov zo zisku spoločnosti.

Ak by došlo k použitiu kapitálového fondu z príspevkov v rozpore so zákonom, má takéto použitie za obdobné následky ako vrátenie plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje. Spoločník prípadne akcionár však nie je povinný vrátiť plnenie z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov, ak preukáže, že plnenie prijal dobromyseľne.

Záver

Ako vyplýva z vyššie uvedených informácií, Novela obchodného zákonníka zavádza viacero rozsiahlych a významných zmien, ktoré sa týkajú tak fungovania obchodných spoločností, ako aj rozsahu zodpovednosti a povinností ich štatutárnych orgánov. 

V rámci  zavádzaných zmien upozorňujeme predovšetkým štatutárov, aby im venovali osobitnú pozornosť z dôvodu zavedenia širšej zodpovednosti štatutárnych orgánov a sprísnenia následkov porušenia niektorých ich zákonných povinností. Následkom porušenia niektorých ich zákonných povinností (napr. v prípade nepodania návrhu na vyhlásenie konkurzu) totiž nemusia byť iba finančné postihy vyplývajúce pre dotknutého štatutára, ale tiež možné spáchanie trestného činu. 

Z tohto dôvodu odporúčame štatutárom, aby si s náležitou starostlivosťou posúdili ekonomický a hospodársky stav spoločnosti. 

V prípade akýchkoľvek otázok sa na nás neváhajte obrátiť

0 Comments 5. februára 2018